Proti polarizácii spoločnosti

Autor: Martin Valúšek | 25.1.2015 o 21:57 | (upravené 25.1.2015 o 23:55) Karma článku: 4,66 | Prečítané:  347x

Referendum 2015. V čase, keď som písal tieto riadky, mi najrozšírenejší  internetový vyhľadávač našiel pod týmto pojmom 61.900.000 hesiel.  Každý z nás si uvedomuje, že v slovenskej spoločnosti je práve blížiace sa referendum najdiskutovanejším témou. Isto mi dá veľa čitateľov za pravdu aj to, že táto téma núti vyjadriť sa aj tých, ktorí doteraz len nemo pozerali vývoj a nevyslovili verejne svoj názor. Až do uverejnenia tohto príspevku som medzi túto skupinu osôb patril i ja. 

Slovenská spoločnosť, tak ako každá iná, je v dôsledku rôznych názorových táborov polarizovaná.  Veľká časť spoločnosti je proti odluke cirkvi od štátu, iná nemenej početná je za odluku, niektorí sa pokladajú za proeurópskych, iní za proruských, jedni sú pravičiari, druhí ľavičiari, jedni liberáli a druhí sa prehlasujú za konzervatívcov a pod. Februárové referendum (dúfam, že mesiac konania nemá nič spoločné s februárom ´48) v súčasnosti najviac polarizuje našu spoločnosť, susedov a dokonca rodiny. Pri každom probléme, ktorý sa v spoločnosti javí ako dôležitý, je potrebný dialóg, teda vzájomná diskusia otvorená a rešpektujúca názorovú opozíciu. V našej domovine však málokto volí cestu dialógu a zatvára oči pred skutočnosťou, ktorá je všadeprítomná, a tou je dualizmus. Nič nie je len čierne alebo len biele, na každý argument existuje protiargument a žiadne tvrdenie nie je nespochybniteľné. Závisí len na vyspelosti danej spoločnosti a teda jej jednotlivých členov, či bude pred týmto faktom zatvárať oči.

Po všeobecnom úvode sa chcem vyjadriť  k podstate môjho príspevku. Odporcovia Aliancie za rodinu  a všetkých tých, ktorí podporujú jej myšlienky, by mali rešpektovať slobodné právo veľkej časti obyvateľstva, aby bolo vyhlásené referendum, čo sa aj stalo. Odporcovia tohto tábora si musia uvedomiť nespochybniteľný fakt, že majorita slovenského obyvateľstva sa hlási ku kresťanskému vierovyznaniu a táto majorita, ak je ich hlásenie sa k náboženstvu skutočné, považuje manželstvo za sviatosť, teda dogmu (pre katolícku a pravoslávnu cirkev - viď. oficiálna definícia wiki). Kresťania by nemali spochybňovať cirkevných otcov a predefinovávať niečo, na čo predefinovanie nemajú právomoc. Nechcem tu viesť teologický traktát, len som napísal fakt, s ktorým so mnou kresťania isto súhlasia. Nebudem sa teraz vyjadrovať ku každej referendovej otázke, chcem len podnietiť k zamysleniu sa každého čitateľa, nech už je z akéhokoľvek názorového tábora. 

V súvislosti so spomenutou dogmou, za ktorú je sviatosť manželstvo považovaná, sa vynára ďalší fakt k zamysleniu. V Ústave SR je na samom začiatku uvedené: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Tieto slová nie sú domnienkou, sú faktom uznávaným našim národom a našťastie i zvyškom sveta. Každý jeden svojprávny kresťan so slovenským občianstvom si musí uvedomiť, že v zmysle platnosti Ústavy SR, nie je v jeho moci presadzovať a dožadovať sa niečoho, čo je platné pre určité náboženstvo, aby platilo pre celú SR. Snom mnohých je vytvoriť v podmienkach SR tzv. boží štát, o ktorom hovorí so svojich dielach kresťanský filozof sv. Augustín. Verte, aj ja by som chcel, aby každý človek žil zákonom, miluj blížneho svojho ako seba samého, tým pádom by bol už tento svet tzv. rajom, ale všetci vieme, že je to z dôvodu ľudskej prirodzenosti utópiou. Nezabudnime ďalší fakt, že slovenská cirkevná hierarchia (a myslím si, že je to už celosvetový trend) sa od dôb konca Slovenského štátu stavia do apolitickej pozície (neobsadzovanie politických funkcií kňazmi a pod.). Februárové referendum však privádza k reálnej otázke, či je táto apolitizácia cirkvi dodržiavaná. Samozrejme, ak by sa priamo jednalo o ohrozenie nedotknuteľnej slobody vierovyznania, má každá cirkev nespochybniteľné právo ozvať sa a verejne vstúpiť do politickej diskusie. Otázkou na zamyslenie ostáva, či sa to v súvislosti s referendom deje alebo nie, a ak áno, či to je správny krok.

Tak ako som sa úvodom obrátil s myšlienkou na zamyslenie sa na tých, ktorí sa stavajú proti Aliancii za rodinu a ich sympatizantov (teda odporcov referenda), tak sa chcem teraz obrátiť na tých, ktorí vo februári pristúpia k urnám (čiže tým dopomáhajú k dosiahnutiu min. 50 % kvóra pre vyhlásenie platnosti referenda). Treba si uvedomiť ďalší fakt, že slovenská spoločnosť nie je výhradne kresťanskou spoločnosťou. Je tu veľká časť spoločnosti, ktorá sa nestavia odmietavo aj k registrovaným partnerstvám (pôvodná protiústavná 4. referendová otázka). Je tu veľká časť spoločnosti, ktorá chce viesť dialóg a nevníma ako ohrozenie záujmy určitej skupiny obyvateľstva, pre ich inú sexuálnu orientáciu (pre mnohých len homosexuálnu náklonnosť, pre ďalších nerešpektujúcich WHO, len chorobu, teda odchýlku od normálu). Máme teda právo nútiť iných, aby akceptovali naše vierovyznanie, dogmy a s tým súvisiace presvedčenia?

Každý jeden z nás má právo vyjadriť slobodne svoj názor, vďaka priamej demokracii za to. Ja chcem len nás všetkých poprosiť o to, aby sme neprijímali všetko nekriticky a bez zamyslenia sa nad argumentami našich oponentov. Skutočne nie je všetko len čierne alebo len biele. Nik nám nedal právo stavať sa do pozície sudcov a prehlasovať, či WHO má pravdu alebo nie. Nik nám nedal právo súdiť iných pre odlišnosti. Nik nám nedal právo rozsievať nepochopenie a nenávisť v našej slovenskej spoločnosti a v neposlednom rade v našich rodinách, za ktoré má vlastne referendum vo svojej podstate bojovať.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?